Politický systém v meziválečné ČSR
Kategorie: Dějepis (celkem: 620 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 21. srpna 2005
- Zobrazeno: 7470×
Příbuzná témata
Politický systém v meziválečné ČSR
ČSR vznikla 28. Okt. 1918 po rozpade Rakúsko- Uhorskej monarchie, jej nástupnícky štát. 14. Nov. 1918 T: G. Masaryk prišiel z Paríža. 7.dec. 1918 sa V. Šrobár stal ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska. Dočasná vláda sídlila V Skalici. Od 12.dec. sídlilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska v ZA, 4. febr. 1919 sa z BA stalo hlavné město.
NÁRODNÉ ZHROMAŽDENIE vydávalo zákony a nariadenia pre demokratický chtr. štátu. Bola vykonaná pozemková reforma, vrátenie cirk. majetku, nastala sloboda tlače, zhromažďovania, štrajkov, volebné právo bolo všeobecné; stanovil sa 8hod. pracovný čas; udeľovali sa podpory v nezamestnanosti, druhotná výpomoc; existovalo sociálne poistenie, ochrana nájomníkov; zrušili sa šľachtické výsady, rády a tituly.
2 9. febr. 1920 bola prijatá ÚSTAVA ČSR, platila do r. 1938. Jej vzorom bola franc. ústava z r. 1875 a prijala niekt. iné prvky a to najmä z USA. Stanovovala 3 oblasti štát. moci: Zákonodarnú- parlament, výkonnú- vláda a NZ a súdnu- súdy.
Forma štátu bola parlamentná demokracia, t. j. : do orgánov sa volí a jestvuje volebné právo. Parlament mal 2 komory: snemovňu- 300 poslancov, všeobecné, tajné a priame voľby, aktívne vol. právo bolo od 21 rokov a senát- 150 členov, pasívne vol. právo bolo od 26 r., senátorom sa mohol stať, ak mal 45 a poslancom 30 rokov. V čele vlády stál parlament, volil prezidenta, kt. mal veľké právomoci, ten vymenúval vládu. Typy boli prechodné- úradnícke a koaličné s nadpolovičnou väčšinou. Za čas existencie ČSR bolo 15 koaličných a 3 úradnícke vlády. Členovia vlády usporadúvali interné porady, kde sa schádzalo mocenské centrum, kt. tvorila vládna 5- ka, 3-ka členov vlády, ktorí boli tou skutočnou vládou. Zaujímavosťou bolo, že rečníci nemohli prejavy čítať, ale museli ich ovládať spamäti, čím sa rečníctvu dostalo zadosť. Nezávislí kandidáti sa mohli účastniť len obecných volieb, nie do parlamentu. Volebný systém parlamentu bol nadpolovičná väčšina strany- teda proporčný volebný systém. (Uh- väčšinový).
Voliči dostávali lístky strán (15). Kampane sa konali štvrť roka vopred, ohlasovali ich tzv. trúbafóny. Politická orientácia závisela od sociálneho postavenia, národnosti, konfesije a kultúrnej úrovne.
Politické strany
Dec. 1920- vznik tzv. päťky- mimoústavný faktický orgán- zbor lídrov najdôležitejších politických strán bez ohľadu na ich príslušnosť v opzícii či koalícii. Cieľom bola koordinácia činnosti najdôležitejších polit. strán.
A. Republikánska strana lidu zemědělského a malorolnického-1932, pôvodne agrárna- najsilnejšie čš. strany, členská základňa- vidiečania; program: vychádzal z agrarizmu; podpora a rozvoj pľhsp. výroby; patrila k iniciátorom pozemkovej reformy, čím získala podporu aj medzi nemajetnými. V čele stál Antonín Švehla a Milan Hodža-centralistickí politici
B. Československá strana lidová- program vychádzal z učenia kresť. solidarizmu, bola za súčinnosť všetkých zložiek a vrstiev byvateľstva, sociálnu spravodlivosť, práva národnostných menšín a rozvoj vzdelanosti a kultúry v kresť. Duchu. Opora: drobní pľhsp. a robotníci, postupne aj mestská inteligencia.
C. Národnosocialistická strana- nestavovská ľudová strana. Sústreďovala časť robotníckych a živnostenských vrstiev, úradníkov a inteligenciu. V popredí stála národnostná otázka a rovné práva národných minorít. Bola proti štátnemu socializmu. E.Beneš, I. Dérer- ideológ čechoslovakizmu
D. Národnodemokratická strana- vychádzala z liberalistickej ideológie, proklamoval otvorenosť pre všetky vrstvy obyvateľstva, odmietavo sa stavala k národnostným menšinám, zvlášť k nemeckej, prioritou bol konzervatívny nacionalizmus. Základňu mala v podnikateľoch a štátnej byrokracii.
E. Sociálnodemokratická strana- celoštátna; stúpenci- hlavne inteligencia, príslušníci slobodných povolaní a mestskí pracujúci; odmietala radikálne násikné zmeny a vyslovovala sa pre postupné politické a hospodárske reformy; dôraz dávala na soc. práva pracujúcich a na rozvoj kolekt. výrobných foriem. Patrila do tzv. socialistického tábora.
Na Slovensku pôsobili Slovenská ľudová strana- vznik: dec. 1918 jako frakcia z katolíckeho krídla Národnej strany, 1925 sa premenovala na Hlinkovu SĽS, na čelo sa postavil A. Hlinka; viedla národné zápasy o autonómnu samosprávu, opierala sa o Pittsburskú dohodu. V. Tuka bol fašista dosadený Maďarmi a dľa tal. vzoru zriadil Rodobranu- Hlinkovu Gardu. 1927-29: panská koalícia POZN:(jeseň ´26 nástup novej vlády pod vedením A. Švehlu, nazúčastnili sa jej soc. demokrati a národní socialisti, mala protidemokrat. chtr. , zrušila volebné právo četníkov a vojakov r. 1927 a zákon o zhoršení soc. poistenia, prijali novú organizáciu polit. štát. správy s centralizačným cieľom, zrušila Min. pre správu Sl a župy, zaviedla krajinské zriadenie. Krajinské a okresné úrady získali veľké právomoci, kt. predtým vykonávali krajin. a okr. zastupiteľstvá. V čele stáli krajinskí prezidenti a okresní náčelníci. Ostatní členovia boli len z 2/3 volení, zvyšok bol manovaný z odborníkov. Týmto sa znížil podieľ ľudu na správe.) ; zakladali spolky pre výchovu mládeže v katolíckom kruhu, založili Orlovne; symbol kresťanstva- orol
Slovenská národná strana- evanjelici: M. Rázus, E. Stodola, Sokolovne- Sokol.
K českým stranám patrili Živnostenská, Lidová, Národní demokrace, Gajdova fašistická strana. K maďarským patrili Maďarská krajinská kresťanskosociálna strana=Maďarská národná strana reprezentovaná J. Szentiványim; nezmierili sa s existenciou ČSR. 1936 vznikla Zjednotená maďarská strana, lebo obe str. na čele s A. Jarossom a grófom Esterházym súperili. V čase horthyho režimu silnel odpor a vznikol silný demokratický prúd. Existovali aj agrárna str., str. sociálnych demokratov, komunisti- až 50%hlasov. V Nemecku reprezentovali ultrapravicové hnutie s príznačne vyhraneným nacionalizmon, anitsemitizmom a antikomunizmom. V okt. 1933 boli Nem. nacionálna a Nem. národnosoc. robotnícka strana rozpustené, väčšina bývalých členov vstúpila do Sudetonemeckej strany (K. Henlein), kt. úzko spolupracovala s NSDAP.
17. jan. 1921- Komunistická strana- zjazd ľavice soc. demokracie v Ľubochni. Prihlásili sa k zásadám Komun. Internacionály(1919 KOMITERNA). Členská základňa: robotníci a sk. intelektuálov. Demokraciu chcela nahradiť diktatúrou proletariátu.
Soc. dem. Strana: 1878: rozčlenenie na 2 krídla: odlúčené krídlo a zvyšok. 1929: boľševizácia KSČ nástupom K. Gottwalda a vznik ostrého krídla- označovali SD za „lokajov buržoázie“, boj o Lidový dům- spoločný majetok. Spory a boje SDS a KSČ.
Spolitizovanie života: zamestananie, podpory, štipendiá: legitimácia; skauti: všeobecní, katolícki, židovskí;; RTJ: federácia proletárskej telovýchovy- SD, roztrieštenie odborov
1923- Zákon na ochranu republiky- komunisti boli často stíhaní za propagáciu zriadenia ZSSR, stíhané boli aj skupiny tvoriace sa okolo Otta von Habsburského a iné živly
B. Oslobodzovanie Slovenska, boje s Maďarskou rep. rád
Októbrová revolúcai v Rusku podnietila rozmach revolučného hnutia v Európe. 23. Marca 1919 jako následok vzniku Maďarskej republiky rád, bolo na celoom území Slov. vyhlásené stanné právo. 16. Jún 1919 bola dľa sovietskeho vzoru jako pokus o diktatúru proletariátu na Sl. v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád. Revolučná vláda vedená Antonínom Janouškom vyhlásila znárodnenie priemyslu, bánk, veľkostatkov. Nové sídlo bolo v KE. Vyhlásila aj národnú a jazykovú rovnoprávnosť, všeobec. Volebné právo. Po 1x v históri Sl. sa volieb mohli zúčastniť najširšie vrstvy obtvateľstva. Nepodarilo sa jej získať slovenskú inteligenciu, strednú vrstvu a roľníctvo. Nemala pochopenie k slov. národným potrebám, neuznala spisovnú slovenčinu za úradný jazyk, na mnohých miestach ponechala maďarskú administratívu, roľníkov sklamala, že nerozdelila majetky maď. šľachty. Systém revolučných orgánov štát. moci a správy tvorili: Revolučný národný výbor; Revol. vládna rada; ľudové komisariáty; závodné, obecné, mestské, okresné a župné rady (soviety)robotníkov, roľníkov a vojakov s výkonnými výbormi; revolučnné tribunály; Červená armáda a červená stráž. Na ostatnom území najvyššiu moc nad verejnou správou prevzalo čs. Vojsko, na čele kt. stál náčelník franc. vojenskej misie. Maď. dostalo po rokovaní od Clemansa ultimátum, že do 5. Júla musia opustiť územie. Čs armáda obsadila územie Sl. po stiahnutí sa maďarskej ČA a dňom 7. Júla 1919 sa skončila aj vláda Slov. rep. rád. Definitívne hranice ČSR určila mierová konferencia v Paríži v r. 1918-20. Vytyčovanie čs.-maď. hraníc sa dokončilo až v tridsiatych rokoch.
Hranice republiky
PL: Tešínsko- rozdelené na 2 časti 1 za výmenu časti Oravy a Spiša- napr.aj Jablonka, Maď. : Trianon: 1920, Zakarpatská Ukrajina.
C. Sociálna a národnostná štruktúra
V republíike boli hlboké majetkové a sociálne rozdiely. V r. 1919 malo 706219 ľudí spolu 16,5 mld. KČ, z toho polovica mala do 10000KČ. Na Sl. bola 1/3 priemyslu, robotníci pracovali zväčša na sezónnych prácach, veľká časť bola nekvalifikovaná.
Československý jazyk v slov. znení používalo 2,4 mil. Ľudí, 71,3%. Slováci boli označovaný za 3 národ. Nemci- 3,32 mil- 22,5%, po r. 1930 bolo 600tis- 17,8%, Nemcov bolo 150tis- 4,65%, Židov 73tis.(boli konzervatívni) ,Čechov- 120 tis. mali kľúčové postavenie a vplyv. Rusíni mali svoje centrum na SV republiky- Prešov, zápasili o národnú Veľkoruskú orientáciu. Maďari stratili postavenie, demokrat. Režim. Nemci sa sústreďovali okolo Ponitria- Handlová, BA, na Spiši, na Sudetoch(ČR).
Hopodársvo malo pomerne veľké škody a trpelo nedostatkom surovín. V r. 1919 dosahovalo len 40- 50% úroveň spred r. 1914. Mena- KČ sa stabilizovala a bola konvertibilná. V zahranično- colnej politike sa odstraňovali kvoty, zavádzali sa vlastné colné tarify. Zahraničný kapitál- 20% sa podieľal len na rozvoji ťažkého priemyslu. Zadĺženosť štátu bola 8 mld. Kč.
Jako nástupník Rak.- UH. zdedilo 66- 70% priemyslu. Zahraničný trh - export dosahoval 60%, väčšinou spotrebný tovar. 1928:21,2mldKČ---1933:6mldKČ—1937:11mld---pokles : 10 miesto medzi krajinami. Národný dôchodok mal klesajúcu tendenciu- 15-16 miesto. Medzi najväččších importérov čs. výrobkov patrili: USA, VB, Nem., Švajč., Dán, Nór., Hol., Kan., Austr. Tal.
Krízy boli v rokoch 1921-23 a 1929-33, vtedy poklesla produkcia o 1/3. 1932 bolo 32 mil. nezamestnaných(AL). 1923-441tis. AL—každý 7, 1933-febr. 920. Tis. AL---každý 3. Bolo 8tis. inžinierov, 2500 AL. 1925- zrušenie AL, ale len pre odborárov, tí dostávali 26 týždňov čiastku 150 KČ.
Na Slovensku bolo 17,4% zamestnaných v priemysle a 60,7%v pľhsp- 2xviac jako v ČR. Infraštruktúra a urbanizácia zaostávali za ČR, ale Podkarpatská Rus zaostávala aj za Slov. Existovali Živnostenská, Agrárna, Moravská, Legio-, Česká eskomptná banka. Hutné a železiarske koncerny boli exploatované a likvidované. Nekontrolovateľný konkurenčný boj spôsobil odbúravanie priemyslu, čo na jednej strane prinieslo racionalizáciu, modernizáciu, ale na druhej strane bolo to nekompenzované, čím došlo k vzniku dolín hladu. Tie vznikali aj kvôli vyšším mzdám v ČR(o 18%menej na SL). v prípade vojny hrozilo bombardovanie okrajových častí republiky, preto sa nové závody stavali vo vnútrozemí, strategickými miestami sa stali Z. Ostravsko(nerast. Suroviny), miesta v centre železnič. Ťahov, opevnení. Modernizácia infraštruktúry bola hlavnou podmienkou rozvoja. Štrukturálna prestavba ekonomiky sa začala industrializáciou a existenciou prebytkov po kríze. Vysťahovalectvo v dôsledku zmein viedlo do Kanady a Argentíny. 104 tis. ľudí sa presťahovalo na pľhsp. Práce do ČR.
Pozemková reforma: 507 ha pôdy boli zhabané po procesoch. Vyskytla sa aj korupčná aféra, v kt. bola zapletená agrárna str, kt. túto reformu iniciovala. Chcela si totižto ponechať zvyškové majetky. Ekonom. sit. a hosp. vyspelosť nebola na celom území rovnomerná. Na jednej str. priemys. Vyspelé krajiny a na druhej priemys. Zaostalé a prevažne poĺnohosp. Sl. Sl priemysel s nedostatkom surovín a kapitálu i zastaralým strojovým zariadením, nebol schopný konkurovať čes. priemyslu. 1. Povojnová kríza znamenala odvážanie stroj. Zariadenia zo Sl a jeho sústreďovanie v ČR. Odbúravaním sa ešte viac prehĺbil nerovnomerný vývoj čes. krajín a Sl. Veľká hosp. kríza 1929 sa nevyhla ani ČSR. Na území Sl. bol citeĺný pokles i tak málo rozvinutej priem. Výroby a stále sa zvyšujúca AL mala na obyvateľstvo katastofálny dopad. Situácia v pľhsp. Na Sl. bola omnoho horšia jako v Čr, v dôsledku krízy nastal hladomor. Daná situácia podmienila vysťahovalectvo. V priebehhu hosp. krízy dochádzalo často ku krvavým zrážkam medzi štrajkujúcimi a četníctvom.(Krompachy-
